Nič sa nedeje ani vietor nefúka

13. august 2014 at 14:37 | Sauline |  Ramblings
Dopredu upozorňujem, že sa idem vypísať o niečom... vlastne o ničom, keďže sa nič nestalo, takže to budú múky jak hovädo, ale dúfam, že mi to aspoň trošken pomôže a keď nie tak to zo seba vypudím krikom alebo ja už neviem čo. Nirvana mi už hrá, tak sa do toho môžem pustiť.

(Do rite tam ani neviem kde mám začať.) Jednoducho sa konal jednodňový fest v najbližšom meste kde malo byť Ine Kafe, takže bolo hneď jasné, že ja tam of course nemôžem chýbať a že by tam nemal chýbať ani on. Billie. A nechýbal ani jeden z nás. Už v autobuse sa to celé začalo, pretože sme tam boli natlačení ako sardninky, čo samozrejme vyústilo na zákrute, ktorú pán šofér zobral tak z ostra nehľadiac na nás ledva stojacich a s kamarátkou sme sa poskladali ako domino. Pridlávila mi nohu a na pár sekúnd som ani nevedela kde som, čo robím a prečo som na kolenách. :D Keď sme vystúpili jej brat mi vravel, že môj smiech bolo počuť na celí bus, že vlastne môj smiech vždy a všade počuť. Super. Tým som síce známa, ale keď si pomyslím koľko známich ľudí bolo v tom buse... Whatever. Dostavili sme sa na miesto činu.

Hemžilo sa to tam ľuďmi. Chodili sprava doľava ako taký mravenci, ktorý nevedia kam vlastne idú. Ani sa nečudujem, práve tam totiž hrala úplne nezáživná neznáma kapela. Vlastne, keď si teraz snažím spomenúť sama neviem čo sme vtedy robili. Úplné okno mám a to som bola triezva. Ešte bolo pšedse málo hodín na to piť niečo iné ako kofolu. Berme to tak, že prvú dajme tomu hodku, dve sa nedialo nič interesting, len sme sa ponevierali kde sa dalo (splinuli s davom) a stretali známych. Potom prišiel na scénu Polemic čo znamená, že sme sa nejak netuším jak ocitli tesne pred pódiom, áno presne tam, kde bola najväčšia tlačenica a vyspevovali si ska, ska, ska. Síce mi každú chvíľu niekto šliapal po nohách alebo udieral do hlavy (ja som nevedomky robila to isté, ale v tom dave sa to vážne inak nedalo), zábava práve touto kapelou začínala a moje hlasivky dostávali poriadne zabrať. Uverili by ste, že z toho večera som mala normálne svalovicu na rukách ako som ich nonstop držala nad hlavou? Crazy. Po Polemicu a ich Komplikovanej, ktorú ak chcete celú prečítať musíte slovník na pomoc brať, sme si dali menšiu pauzu a naše pokúšané hlasivky trošku schladili kofolou. Tuším vtedy už bola taká, že polotma a my sme spolu s odchádzajúcim slnkom boli čoraz hlučnejšie, odviazanejšie a bezprostrednejšie. A tak sa mi to páčilo.

Madafaka, ja už si vôbec nespomínam na tie detaily, ale tuším, že vtedy sme objavili Blonckinho bratranca, ktorý sa nám sám ponúkol, že nám kúpi vodku a miesto džúsu k tomu išla kofola. Povedala som si, že to so mnou ešte nič neurobí a pred otcom budem hádam pôsobiť triezvo, keďže nás mal brať domov. Exla som to teda a pocítila som takú ostrú chuť čo mi rozožierala všetky vnútornosti. Začínala pri krku a končila v žalúdku. Myslím, že to bol ten bod večera, kedy sme sa odviazali úplne. Teda minimálne ja a Denserka. A vlastne aj Best a Bloncka sa bavili, lenže oni nevykrikovali, Mám zajaca na celé kupko a následne nestáli na lavičke. Dobre to som robila iba ja, Denserka nie. :D Počkať, aj ona stála na tej lavičke. Vravím vám, že si to celé poriadne už nepamätám a to určite nebude tým alkom, keďže ho bolo desne málo, len jednem pol decák vodky, z toho by sa opila akurát tak moja mamina. Ona by sa aj z nealkoholického piva, verte mi.

No a po tej vodke (ja ten večer totiž rozdeľujem tak, že pred vodkou a po vodke :D) som ho tuším prvý krát stretla. Na to si spomínam úplne jasne. Stáli sme na ceste v dave hemžiacich sa ľudí a sledovali bitku dvoch podgurážených chalanov, ktorý nevedeli ako inak na seba upútať pozornosť. Ale bola to sranda pozorovať ich, i keď mi jedného z nich bolo celkom ľúto, keď som videla ako ním ten druhý šváca po zemi s takou vervou, že mu až teniska odletela niekam na výlet do Californie. Akurát, ale okolo prechádzal jeden blonďák s modrými očami (nech vás to nepomýli, nebol pekný ani z ďaleka) a usmieval sa na mňa ako mesiačik na hnoji až kám sa nestratil v dave, čo som nepochopila, pretože on bol na rande (raz dávno, pradávno) s Blonckou a nie so mnou, tak mal skenovať pohľadom ju, keďže bola tesne za mnou. A keby skenuje ju tak je možno všetko (no nie všetko) inak a Billie sa mi pozdraví. Takto, keď on odpútal moju pozornosť sa Billie pozdravil iba Bloncke a mňa si možno ani nevšimol, keďže som bola otočená ne druhú stranu. Super-duper. Keď sa z toho Bloncka stihla spamätať tak mi do ucha zasyčala jeho meno, teda prezývku a ja som stuhla, spozornela a vyskočila v jednom momente. Ale to už on kráčal davom v smere preč od nás. Baby ma chytili a zborovo objímali, so slovami, že sú radi, že som ho vôbec stretla, lebo už boli aj dohady, že sa minieme. Neminuli. Ale pohľadmi hej, pretože som mu bola otočená kvázi chrbtom a to všetko kvôli tomu onému, more. Nevermind.

Išli sme ďalej. Čo znamenalo splniť stávku, ktorá znela bude alebo nebude mať na sebe jeho fave všade prítomnú košeľu? Ja som bola za to, že ju na sebe mať nebude a Denserka, že bude. Vyhrala som. Mal na sebe niečo čierne. Nemala som takú príležitosť poriadne si ho obzrieť, ale všimla som si šiltovku so šiltom dozadu a ruksak. Typikejšn. Ľudia, ale on si normálne necháva dlhé vlasy or what, pretože mu trčali spod tej šiltovky tak, že si ho v nich ani za mak neviem predstaviť bez tej šiltovky. Podľa mňa s ňou aj spáva a preto si nemôže ostrihať vlasy, lebo sa jednoducho zrástli s tou šiltovkou. Dobre, už som sa zamotala. :D Kde som skončila? Jaaaj, stávka. Lenže v košeli neprišiel, čo som podvedome tušila a tak Denserka stávku prehrala čo znamenalo, že sa má prihovoriť nejakým randomným chalanom, ktorých jej vyberiem. Čo aj splnila, lenže som jej nechtiac vybrala takých, ktorý boli na mol a len čo sa im prihovorila jeden jej hneď chcel strčiť jazyk do úst. Chúďa. Hodila nohy na plecia a už bola späť pri nás.

Pár krát sme sa ešte pomotali, posmiali, vycikali, dopili kofolu a definitívne sa pretlačili dopredu tesne pred pódium, pretože tam malo zanedlho vystúpiť milované Ine Kafe. Dav bol ako zbesilí a keď hádzali moderátori hrušky (tie tekuté a alkoholické ovšem) tak skákali ako odtrhnutý z reťaze len aby to chytili. My nie, my sme už jednu vodku v sebe mali a to stačilo. Ale jeden chalan to očividne nechcel a tak to dal mne. Neviem prečo, prosto mi to dal. Nevypili sme ju. Za nami sa objavili istý traja mega zlatý chalani, s ktorými sme sa bavili a tak som im ju dala, teda jednému z nich, od ktorého som si uchmatla svietiaci náramok, dovolil mi to. Chceli nás pozvať na pivo, ale po prvé nechceli sme odísť, keďže sme čakali na Ine Kafe a po druhé už sme piť nemohli, predsa na to pivo by už ocino asi prišiel. Ale to nám nebránilo s nimi sa rozprávať pokým nás pogujúci dav nerozdelil. Zapálili si cigarety. Mierne som ich poprosila nech fajčia tak aby nám to nešlo priamo do ksichtov. Jeden z nich to pochopil presne naopak (volám ho, že Bučina, pretože mal veľké háro), pretože v jednej chvíli sa ku mne naklonil a v druhej mi ten dym vyfúkol do tváre. Celú ma to ovanulo a paralizovalo, lebo možno niekomu to príde drzé, nechutné a neviem čo, ale mne sa to páčilo. Prišlo mi to strašne tumblr. A získal si ma tým, hlavne tým víťazným úsmevom, ktorý po mne hodil. Teda získal ako získal, keď ho už v živote asi nestretnem. Whatever.

Prišlo Ine Kafe. Pogujúci dav nás skoro zniesol zo sveta, ale nejak sme sa z tade vyslobodili. Len čo sme sa dostali do vcelku comfortnej zóny, kde do nás nikto nesácal, tak zhodou okolností predomnou najkrpatejšiou stál nejaký obor. Reku why not? No nebránilo mi to v zábave. Užila som si koncert aj spolu s Denserskou ako nikdy. Naše ďalšie dve spoločníčky totiž od nás odtrhol dav. Skákali sme, jačali sme slová piesní na plné hrdlá, nad ničím zbytočne nerozmýšľali a užívali si silu momentu. Lebo, keď včera bola tma dnes príde ráno, guys. Remember it. Vážne sa nám z tade nechcelo odísť. Vratko nás bavil. Ine Kafe nás bavilo. I keď hlasivky a telo už za nami nestíhalo... Ale nič sa nedalo robiť, koncert skončil a dav sa riedil. Bolo treba nájsť ďalšie dve naše spoločníčky. Eufória z koncertu nás však neobchádzala.

Neviem kedy presne sme ich našli a kedy sme sa od nich znovu odtrhli, ale Billieho sme tuším stretli v tej fáze, kedy sme ich ešte len hľadali. Jednoducho išiel pred nami. Ruky vo vreckách. Kráčal sám. Presne tak ako, keď sme ho stretli prvýkrát. On a sám? Prečo? Všetci ho poznajú, všetci ho majú radi, pretože je to kus čupr-dupr chalana, ale on bol sám. Vlastne by ma to už ani nemalo prekvapovať, pretože som ho už na veľa akciách stretla samého, ale stále mi to nejde do hlavy. Možno taký vlastne je, samotár. Niečo také vravela aj moja sestra a jedna holka, ktorej som o tom vravela, že možno je to tak, že práve tí, ktorý majú okolo seba veľa ľudí sa cítia osamelý. Možno. Ale prečo? Je však pravda, že sa zmenil. Osobnosťou. Kto by sa nezmenil po tom čo by si prežil to čo on? No istým spôsobom je to stále on. Vtipný Billie. A ako tak išiel pred nami sám nevedela som čo mám robiť, ako upútať jeho pozornosť a tak som Denserke začala hovoriť hlasnejšie ako zvyčajne, že Ine Kafe boli super a niečo s pogom okolo toho. Zabralo to. Počul ma. Obzrel sa na mňa, ale keď ma spoznal hneď sa otočil späť. Nezastal. Neprihovoril sa. Veď načo? Takej frnde, ktorá ešte ani 15-ku neoslávila?

Následne nás pristavil jeden chalan či nemáme cigaretu, obzrel sa znova. Na nás. A zabočil do tmavej uličky. Nestihli sme ho nasledovať, pretože sme sa zakecali s tým chalanom, ktorý bol napodiv úplne v pohode a kecali sme s ním ešte dlho. Šmajzla som mu zapalovač. Aj keď nefajčím. No a čo. Ušli sme a sľúbili, že sa ešte zastavíme. Našli sme naše holky stratené. Povedali si nepovedané a stretli tých chalanov ešte zpred Ine Kafe. Ten, ktorému som dávala tú hrušku bol taký ožratý, že keď ma objímal mi hneď povedal, že ju už stiahol, pri pohľade na jeho stav mi bolo jasné, že sa nepodelil a exol ju sám. Inak by sa neváľal po zemi. Jeho kamarát sa len prizeral a keď bolo treba dvíhal ho zo zeme. Na to sa už dostavil aj Bučina. Chvíľu sme tam s nimi ešte boli a Bučina mi niečo aj vravel do ucha, ale damn si neviem spomenúť, že čo, more. Pamätám si, že som im ešte dávala oheň na cigu z toho zapalovača, ktorý som neskôr ešte vrátila tomu komu patril. Čo sa dialo potom je úplne nepodstatné. Bavili sme sa. A išli domov. Boli sme skapaté ako kone, ale predsa sme ešte do štvrtej hodili pokec so ségrami. Dozvedela som sa aj to čo som nechcela. Oni totiž nemali to šťastie aby stretli Billieho ako ja (nenazívala by som to akurát šťastím) a jednu z nich to mrzelo. Vytiahli sme z nej, že sa jej páči, že vždy sa jej trošku viac páčil. Že je to jej najväčšia tínedžerská láska. A že to nie je asi na vzťah, ale má ho rada. Každopádne má ešte rada aj svojho ex, takže neviem, ale vážne som to nepotrebovala vedieť. Teraz sa cítim ako rozpoltená osobnosť. Aj spolu s tým najcoolovejším bunnym, ktorého mi ešte v ten deň pred festom darovala. Živého podotýkam. Chápete to? Moja sestra? Ja? A ten istý chalan? Really?!

Pýtam sa: Čo mám do faka robiť? Asi nič, že? Nevadí. Viac asi počuť nepotrebujete. Vycucnite si z tohto článku ako sa asi cítim, ale neľutujte ma, ja sa z toho raz hádam dostanem. Alebo viete čo, ani to nemusíte čítať, je to zbúchané iba preto lebo som to potrebovala dať zo seba von, že vlastne v sebe držím planú nádej a nič sa medzi nami nestane. Prečo? Pretože sa spolu ani nerozprávame. Keby je všetko tak ako za starých čias. Fuck. Fuck. Fuck. Už som ticho. Totiž stihla som pri tomto článku dopočúvať celí koncert Nirvany a už mi tu hrá koncert mojich Guns´N´Roses, takže končím. Vážne už nemám čo povedať.

Srdce miluje všetko, čo je v rozpore s rozumom.
Lucius Apuleius

P.S.: Snívalo sa mi s ním. Že sa mi prihovoril.
P.P.S.: Hrá mi tu akurát Sweet Child´o Mine a ja stále neviem čo mám robiť. Kričať? Mlčať? Tá pesnička ma privádza do úzkych, aj keď ju milujem, ale tie slová.
 


Comments

1 femme fatale femme fatale | Web | 13. august 2014 at 23:28 | React

nikdy nevieš čo sa môže  stať...a podľa mňa bude niečo na tom, že aj ked má plno ľudí okolo seba cíti sa sám a možno je mu tak aj najlepšie..možno je veselý len pred inými a je mu lepšie ked osamote nemusí nič hrať, ktovie?! hlavne, že ste si užili skvelý koncert! :)

2 Malá Dáma Malá Dáma | Web | 14. august 2014 at 11:22 | React

To musel byť pád v buse :D a ešte medzi tolkými ludmi. :D

Ach, Polemic... mňa tak boleli nohy, že som dva dni mala od skákania svalovku. :D A to som ešte pri Horkýžoch asi obliala jedného chlapa pivom. :D Našťastie to zobral s humorom. Takéto akcie mám rada, len škoda, že sa nedejú bližšie a častejšie. :D

Pred vodkou a po vodke. :D Pobavilo. :D
Kvôli tomu onému, more.. Milujem, keď tu nájdem moje výrazy. :D

Dobre sa to čítalo, hoci takéto články veľmi málokrát čítam.. no tento bol super a úplne som sa v ňom našla a to nie raz. :)

S tým, že sa páči aj tvojej sestre si ma trošku zaskočila, ale tak čo.. aspoň ho možte obdivovať obe. :D

3 Hayley. Hayley. | Web | 16. august 2014 at 5:19 | React

Zuby nabrúsené, mne zase hrá Apocalyptica (nie je to úžasné, ako nám tá hudba sedí do života ? :D) a som naladená na článok. O piatej ráno, 30 hodín bez spánku však budem asi lepší poslucháč, ako komentátor. Ber však na vedomie, že článok som celý schrúmala. Každopádne, čo tvoj smiech ? Tvoj popis alkoholu ma zaujal :D A to s tou šiltovkou, no tak, Saul, ako si dovoľuješ o ňom toto písať ? Tým šiltom dozadu a rubsakom mi pripomína (ďakujem veľmi pekne) bývalého spolužiaka. A je fajn, že nemal košelu. Bolo by to už trošku divné :D  Prišlo mi to strašne tumblr :D Saul, Saul :D Ty vieš človeka pobaviť :D Vydýchnutie dymu som kedysi nemala rada, momentálne to sama robím a môj kvázi fradžer to robí tak zlato, že to už nie je ani tumblr, to už je niečo donebavolajúce (škoda, že to tak nerobí len s normálným tabákom).
No, teraz som sa dostala na koniec. Neviem, čo ti na to povedať. Poznám ten pocit sklamania, zakaždým. A najhoršie je, že aj keď ho nejako upútaš, bolí to ešte viac. Je milé, že si ide takto sám. A asi mu bolo hlúpe osloviť vás tam, keď ste išli naproti nemu a ty si rozprávala o Ine Kafé a pogu. Každopádne, mysli na to, že si ho aspoň videla, zabavila si aj s novými ľuďmi (tá prezývka, čo si dala tomu chalošovi... Chjo :D), ber to športovo, no. Stávajú sa horšie veci, ľudia umierajú. Dobre, to nebolo najlepšie. Skrátka, ono to fakt prejde, neviem, čo ti na to. Nádej tam ešte vidím, neviem sa zbaviť dojmu, že raz sa dopracuješ k mega článku o tom, ako ste sa prvý krát zblížili :D No kidding! Vieš ako, kto čaká, ten sa dočká :)

4 Narween Black Narween Black | Email | Web | 17. august 2014 at 0:12 | React

Nevieš prečo som najväčší záchvat smiechu chytila na tom že: ja ten večer totiž rozdeľujem tak, že pred vodkou a po vodke :D Prišlo mi to nehorázne hilarious :D Prepáč, musela som sa o to s tebou podeliť.
A milujem dlhé články, rada ich čítam no akosi sa stáva, že sa mi ich darí aj písať :D Čítalo sa to každopádne dobre :)
A páčil sa mi aj ten citát... sakra, tuším sa mi páčilo všetko :D

5 fallen angel fallen angel | Web | 19. august 2014 at 9:48 | React

nechtěla by ses spřátelit? :)

6 Hayley. Hayley. | Web | 22. august 2014 at 17:32 | React

To ti moje obdobie vážne pripomína nejaký film či seriál ? :D Keď film, tak Umenie zapadnúť, keď seriál, tak Kobra 11 :D Nie, nie, ten seriál nie, ale ver mi, na Skins to nemá. Síce podobné vecičky zažívam od 13-tich, no od tej doby som na lodi, ktorý sa kníše, z jednej strany hádky s mamou, a na druhej pokojné obdobie, kedy nie som doma :D Kto nezažije, nepochopí, ono je to komplikované. Každopádne, tvoj milý komentár z toho robí niečo milé a znesitelné. Neboj, nevyhodila ma úplne, ona ma vlastne nikde nechce púštať, ale keď jej zdrhnem, tak mi cez okno zakričí, nech sa nevraciam. Takže asi aj hej :D Neviem, no. Zvykla som si.Problémy s alkoholom zrejme behajú po celej našej krajine, chjo. Aké kapelky ocino predstavil ? :D Dobrá otázka :D Už si pamätám len Apocalypticu, Megadetd (jeho love :D), a podobné. On je tiež veľký maniak na Iron Maiden, a dobre mi aj objasnil konflikt medzi členmi Guns N' Roses. A potom množstvo ďalších, no doma mám len tie cédečka od Apocalypticy a Megadeth. Ďalej mám okno, bolo toho moc, vkuse čosi púštal :D O kom ti mám napísať viac ? :D Už niet o čom písať, asi...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.