Kamarát Vietor došol

17. march 2014 at 17:32 | Sauline
Včera som sa celí deň len tak pofľakovala hore-dole po dome až pokým ma to neomrzelo a neskrsla mi v hlave myšlienka trošku sa osviežiť a ísť na balkón (asi všetci viete aké bolo včera počasie, však?). Zabalila som sa do deky omotala sa slúchatkami a postavila sa na mokrú podlahu balkóna. Vietor dul s takou vervou až som mala pocit, že odletím niekam za veľkú mláku a dážď mi jemne kropil tvár. No ostala som. Stála som tam čestne so zavretými očami a podvedome sa usmievala. Hlavu som mala prázdnu. Úplne empty. Čo sa u mňa tak často nestáva. Alebo lepšie povedané skoro vôbec nestáva. No vietor to zariadil. Odfúkol mi všetky nepotrebné myšlienky. V ušiach mi hrali Green Day a ich Jesus of Suburbia (btw. ďakujem Black, že ma s tou pesničkou zoznámila). Pieseň bola hlučná, ale nie až tak aby dokázala prehlučať vietor. Neskrotný. Ostrý. Nepoddajný. A predsa ma utešoval. Ako keby mi tou svojou silou, ktorou ohýbal stromy zo strany na stranu dodával energiu. Odvahu. A odnášal myšlienky.

Obloha bola celá zahalená v tmavých oblakoch a napadlo ma, že je to irónou osudu, pretože presne včera bol spln. A obloha bol tmavá ako čierna diera. No čo chvíľa som zbadala prvú hviezdu. Aj druhú. Tretiu. Štvrtú. S úsmevom som odvrátila zrak a znova sa ponorila do vlastného svetu vytvoreného z hudby a vetru. Vetru, ktorý okolo mňa krúžil akoby som bola královná svetla. Nie len stojaci panáčik ledva vytŕčajúci od Zeme. A keď som opäť venovala svoj pohľad oblohe hviezdy tam už neboli. Bola to hra? Schovávačka? Neviem. Ale jedno viem určite. Že ten Mesiac vyšiel. Nenechal sa zahanbyť. O niečo neskôr, keď som už bol späť v teplej izbe, som podišla k strešnému oknu a on tam bol. Žiaril v plnej kráse a odháňal o seba neposlušné mraky. Strácal sa a znovu vychádzal, ale bol. Guľatý a usmiaty. Moje druhé potešenie toho dňa.

Vystreľ na Mesiac, aj keď sa netrafíš, stále pristaneš medzi hviezdami.
 


Comments

1 Black Black | Web | 19. march 2014 at 21:15 | React

oh Black je úžasná a tá pesnička ešte viac :D
Ono kým ten vietor tie stromy len ohýba tak je to ešte fajn. Ja som si myslela, že tá výchrica čo v Tatrách bola pred niekoľkými rokmi zhodila už všetky stromy ale vono to ešte stále padalo :DDDD
Príroda je úžasná. Neskutočne silná. Zem, voda, oheň, vietor. Nerobí to často ale je dobré, že občas ukáže svoju silu oproti ktorej sme my ľudia bezmocní. Je to dokonalé.

2 Lumine Lumine | Web | 23. march 2014 at 9:25 | React

milujem ako vieš všetko tak krásne opísať, že človeka to hneď donúti zapojiť fantáziu. Zasa som si všetko dokázala krásne predstaviť. Postavičku stojacu na balkóne, ako sa blažene usmieva do toho temna tam vonku..krása ..

3 .J. .J. | Web | 23. march 2014 at 12:37 | React

Taky jsem měla v sobotu takovou náladu. Chtěla jsem jet domů z návštěvy babičky autobusem, ale cítila jsem se tak hloupě, debilně, jako že si ani nezasloužím jet tím busem, že jsem se vzala a šla jsem pěšky. I když jsme věděla, že rpomoknu do poslední nitě. Stalo se, ale cítila jsem se nějak lepší a uklidněnější. Stejně jak to poisuješ ty a to se mi strašně líbilo a dávalo mi to nějakou energii a naději, že to přece není tak špatné.

4 scarlet-cat scarlet-cat | Web | 23. march 2014 at 22:30 | React

nič nie je krajšie ako ten pocit, nechať si daždom zmyť všetky ťaživé myšlienky a byť ukolísaná silou vetra :)

5 holkyhrajouhry holkyhrajouhry | Web | 24. march 2014 at 16:33 | React

ahoj super blog libí se mi ten Slash s kytarou :-))

6 Hay. Hay. | Web | 28. march 2014 at 16:18 | React

Saul, moja drahá :3 Krásne si to napísala, páči sa mi, ako jednoducho dokážeš opísať maličkosti. Niekde nájdem denníčky, samé rozpisovaký nepodstatných vecí, čo kto robil cez deň (áno, sama to občas píšem, ale koho zaujíma, že 'Som bola vonku, potom som sa najedla, pozerala televízor...'. Iba u teba nájdem opis vecí, ktoré robia deň výnimočnými. Ako si aj dávnejšie opisovala to ležanie na ceste. Obe máme spoločné. Tiež rada sedím u nás na balkóne, sledujem oblohu, nechám sa zmoknúť, počúvam hudbu. Aj keď to má na cene to, že ma potom mama obkričí ako nejakého zmocknutého psa, stojí to za. Je to ako terapia, pocit, že teraz môžeme byť sami s hudbou a s týmito prírodnými javmi, ktoré môžu byť na oko nepodstatné, no pri tom majú tu tajomnú atmošku :)

7 Me Me | Web | 28. march 2014 at 20:43 | React

Na buduci tyždeň som si chcela jeho ikonku dať online. Ale dnešný deň strávený doma a tvoj komentár mi potvrdili, že nemôžem. Pretože zrazu keď som si prečítala, že asi nikdy nebudeme spolu som si uvedomila, že to stále chcem.

Fest pekný článok si napísala, sa mi to páči ako si to napísala a mi to pripomenula mňa rok dozadu, tiež som tak  stála na balkone v deke alebo väčšinou v mikine so sluchatkami v ušiach a mrzla som. Vo veľa prípadoch som nemohla mať tak prázdnu hlavu ako ty, práveže som veľakrát prípadoch som na tom balkóne v tej zime plakala, lebo ja som taký masochista, že ja v tej zime trestám samu seba a to ani neviem za čo. Ale to čo si napísala, niekedy robievam ale skôr keď idem zo školy domov a prší tak len zavriem oči a usmejem sa a to sú také maličkosti dní, ktoré netreba brať negatívne ale usmievať sa a brať to ako súčasť života, to ma napadol citát z gejše, že život nie je o tom čakať kým prejde búrka ale naučiť sa tancovať v daždi. Fest pekný článok to je :), brutálne si to napísala, ja som sa tu brrutálne  poľutovala zase :DD ale to nevadí, snáď to prežiješ :D.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.