February 2014

Klub 27 - Janis Joplin

21. february 2014 at 21:10 | Sauline |  Music
Tretím členom Klubu 27 sa stala speváčka Janis Joplin. Zomrela 4. Októbra 1970 čiže len 16 dní po tom ako opustil tento svet Jimi Hendrix tiež jeden z preslávených členov tohto klubu. Janis bola tiež jedna z tých, ktorý svoje problémy "riešili" drogami a tak aj dopadla. V osudnú noc sa predávkovala heroínom. Bola to žena s úžasným hlasom, ktorý ju dostal na vrch rocknrollového rebríčka. Pôsobila v kapele Big Brother and the Holding Company, no neskôr išla po vlastnej sólovej kariére. Podobne ako Jimi hviezdila na hippie festivale šestdesiatych rokov Woodstocku. Janis síce nebola kráska, ale bola to žena s veľkým Ž, pretože napriek tomu mala obrovský vpliv na ľudí. Spôsobovala dokonalú revolúciu už len tým, že sa pridružila k hnutiu hippies a bola aj propagátorkou tetovaní, čo v tej dobe bolo tabu. A aj vďaka jej nenapodobniteľnému hlasu dostala prezývku Henrix v sukni, pretože on bol zas nenapodobiteľný zas svojou hrou na gitare. Dokonca boli tí dvaja dobrý priatelia. No nech to navonok pôsobí ako chce Janis trpela silnými depresiami. A tak sa to aj skončilo..


Jej tvorba bola výnimočná rovnako ako tá Jimiho Hendrixa. Pozerám, že títo dvaja mali toho spoločného viac než dosť.. No, ale späť k nej. Spievala tak srdcervúco až sa to dostalo pod kožu státisíce ľuďom. Ako dôkaz vám sem prikladám pesničku Cry Baby, ktorá je jedna z tých lepších na celej rocknrollovej scéne. Vypichnite si týchto bouhých šesť minút na jej počesť. :)


Skúšam nemyslieť

8. february 2014 at 14:38 | Sauline |  Ramblings
Víkend, ach predrahý víkend. Čas kedy vstávam so slastným pocitom, že sa nemusím teperiť do školy, ale môžem spať koľko sa mi žiada. Môžem rozmýšľať bez toho aby ma každú chvíľu upozorňoval učiteľ, ktorý si náhodou všimne, že nedávam pozor. Môžem lebediť na posteli s pocitom, že učiť sa budem až zajtra. Môžem... môžem vlastne všetko. Ale k čomu mi to je, keď to trvá iba dva bouhé dni? Dobre, dobre nebudem si kaziť sobotnú náladu zbytočnými myšlienkami na školu a nespravodlivosť voľných a školských dní. To ja tak zvyknem, že vždy, keď mám viac než dobrú náladu tak sa naladím na nostalgické myšlienky a potom si plieskam hlavu o stenu, že kde tá moja super nálada odišla. Do Pešti.

Ale teraz mám výnimočne jednu z tých lepších nálad a neplánujem si ju pokaziť myšlienkami na nič a nikoho. Budem len jesť, čítať, pozerať Great Gatsbyho, smiať sa spolu s Blonckou, písať a nenechám sa rozhádzať, pretože je sobota. Voľný deň ako lusk. Nejdem si lámať hlavu z prijímačiek ani z nevydarených písomiek. Na to mám celí budúci týždeň. Not saturday. Vždy som rozmýšľala nad tým, že či je lepšia sobota alebo piatok. Po dlhom namáhaní mojich sivých mozgových skoro odumretých buniek, som prišla k záveru, že sobota. Pretože v piatok máme doobedia školu, pričom v sobotu o škole nemáme ani chíru. Lenže zase piatky večer sú vždy najväčšie párty. A až teraz mi dochádza, že je vlastne úplne jedno či je lepšie sobota alebo piatok. Hlavné je, že aj vôbec máne takéto voľnejšie dni.

Taktiež som ešte rozmýšľala čo by sa stalo keby som podpálila školu, ale prišla som jedina na to, že by to niekto zahasil skôr akoby to stihlo zhorieť do tla, takže by moja námaha vzišla na zmar. A to už ani nehovorím o tom čo by sa stalo keby ma chytili. :D Bolo by so mnou finíto. Veď hovorím, že radšej musím držať svoje nezbedné myšlienky na uzde.

O čom tu vlastne píšem? Kde je pointa? Tak to vyzerá, keď sa po sto rokoch pustím do písania o všetkom a zároveň o ničom. Hasta la vista babes.

V škole som získal viac tým, že som sa díval z okna a fantazíroval, ako naslúchal výkladom.
Robert Redford