December 2013

Childhood´s end by Iron Maiden

28. december 2013 at 16:02 | Sauline |  Music
Metal sme tu ešte nemali však? Tak vám s radosťou predstavujem skupinu, ktorú by mohli poznať všetci (aj tí metaloví analfabeti), pretože je to jedna z tých najznámejších. Tramtaradá... Iron Maiden. U nás v rodine je to dosť preferovaná kapela. Bodaj by nie, keď má také kvantum parádnych songov. :D Ja v poslednej dobre frčím na Childhood´s end, ktorú vám sem aj hodím. Tá pesnička je proste brutál! Celkovo spevák Ironu má taký melodický hlas čo dodáva ich metalovým rýchlim skladbám šmrnc. Ironi sú taktiež známi ich temnými a pradvivými textami. Žiadne sračky a plytké klamstvá. Stačí, keď si hodíte preklad a máte. No už len tie gitarové sóla stoja za to (aj keď Slash, je Slash :D).


P.S.: No čo? Zrodili sa tu nejaký nový metalisti? :D

Nemusela som ani zložiť ružové okuliare a mám krásny deň

13. december 2013 at 20:57 | Sauline |  Ramblings
Poznáte ten pocit, keď po toľkých práznych, ničím výnimočných dňoch príde 13. piatok a všetko obráti hore nohami (tým najlepším spôsobom akým sa len dá)? Ja áno. Lebo na ten prelom mi stačil len zlomok sekundy, v ktorej som ho zbadala. Bolo to dnes ráno, zima ako v Rusku a ja som stála v meste (kde býva) pred školou, v ktorej som sa mala zúčastniť olympiády zo SJL. Prechádzal okolo. Bol dosť ďaleko na to aby som sa mu nemohla pozdraviť, ale zároveň dosť blízko na to aby som naňho nemohla nekultivovane čumieť. A to, keď hovorím, že bola zima tak to znamená, že mal kapucňu, z pod ktorej mu trčali tie jeho sexi ktrátke vlasiská, čo mi celkom bránilo v tom, aby som si poriadne vryla jeho tvár do pamäti na ďalších kopec prázdnych dní. Nevermind. To čo som si prvé všimla bolo, že mal červené conversky.

Ale bolo to asi bouhých päť sekúnd, čo som ho mala možnosť zahliadnuť a trikrát sa za ním obzrieť. Lebo už na prvý pohľad som vedela, že je to on. Jeho spoznám všade. Aj po tme. Aj bez toho aby niečo povedal. Ajajaj. Som tak beznádejne zamotaná až je to smiešne. Už som si fakt nemohla vybrať nevhodnejší a nedostupnejší objekt. :D Môj milovaný zákon schválnosti. Ale to nebolo jediné zaujímavé na dnešnom dni, aj keď by sa dalo povedať, že mi to najviac rozbúchalo srdce a rozohnalo chmáry. Ale tak napríklad sa mi dnes darilo viac ako vo všedné dni. Seriously.

A viete ako ležali tí dvaja zaľúbenci na ceste v tom filme The Notebook alebo po slovensky Zápisník jednej lásky? No tak dnes som to skúsila. Úplne vážne. Sotva pred chvíľou. Na hlavnej ceste medzi dedinami. Za tmy. Iba pod svetlom lámp. Len tak som si ľahla do stredu cesty. A pozerala sa z prespektívy chrobákov. Na oblohu. Na cestu. Na svet. A na chvíľu som zatúžila aby ten moment trval večne. Aby nešlo žiadne auto a ja som nemusela vstať. Lebo možno (určite) to znie ako klišé, ale ja som sa cítila vážne nekonečne, keď som tam tak ležala a cesta predo mnou a za mnou nemala konca, tak ako nočná obloha, na ktorú som mala dokonalý výhľad. Radím vám skúste to. Znie to ako somarina, ale ani netušíte ako sa z vás na tú chvíľu, keď tam ležíte vyplavia všetky myšlienky a zrazu ste nekončený. Viac než nekonečný. Nesmrteľný.

Po dlhom čase som mala naozaj krásny deň. Síce sa začal so stiahnutým žalúdkom, ale skončí sa pekne seriálovým maratónom pozerania Skins, takže sa majte. :)


Kúzlo prvej lásky je v tom, že neveríme, že niekedy skončí.
Benjamin Disraeli

P.S.: Ten Benjamin, to ale vychytal. Keby tak vedel, že presne taký pocit mám aj ja.

Stojím, padám, žijem kým sa dá

4. december 2013 at 16:52 | Sauline |  Ramblings
Som ako taký nevyspitateľný duch. Som tu aj keď ma nevidíte ani necítite. Len nestíham pridávať články, lebo no... lebo. :D Ale vážne tu som. A dokonca sa snažím sledovať aj vaše články, ktoré (narozdiel odo mňa) pridávate pekne pravidelne a priznám sa momentálne mám otvorených minimálne sedem blogov, na ktorých si chcem prečítať najnovšie články a ak ma dnes nikto nevyženie z ntb tak to všetko aj prečítam. Dúfam.

Tak a čo sa u mňa doma deje? Ani nič prevratné, ale napríklad včera som bola spolu s Best na DOD bilingválneho gympla, na ktorý sa chystáme poslať si prihlášky. Poviem vám nečakala som, že už na DOD sa budeme musieť predstavovať v angličtine, ale zvádla som to bez ujmy na zdravý. Ako sa to vezme. Mali tam super vtipných lektorov a tak len potíšku dúfam, že sa zmestím s vysvedčeniami do priemeru 2,00 a budem mať akú takú šancu sa tam dostať. Lebo po prvé, na tejto spráchnivenej základnej mi už všetko lezie hore krkom, nehovorím, že nemám rada svojich spolužiakov, to nie, mám, ale viete začína na mňa po tých ôsmych rokoch liezť ponorková choroba. Po druhé, tá škola sa mi fakt páči a aj keď som tam uprostred chodby stála, a všade okolo mňa sa hmýrili ukecaný študenti som cítila, že sakra tu chcem stráviť najbližšie štyri roky. Tak dúfajte so mnou, že všetko pôjde tak ako má ísť. ;) Ale inak som mierumilovná a zatiaľ prežívam školské dni bez toho aby som mala vražedné sklony k istým ľuďom. Zatiaľ. Muhahaha.

Pána Zlatého a Bračeka tá náklonnosť ku mne ešte stále drží, ale celkom som sa s tým, už zmierila (šak čo iné mi zostáva) a snažím sa s nimi baviť iba v kamarátskej rovine. Henten dilino, ktorý sa pre zmenu páči mne, sa tiež nejak nehodlá ukázať, že ešte žije, ale vpodstate po malom sklamaní sa moja naivita stláča do úzadia a je to nechávam plávať s tým, že keď sa ukáže, tak sa ukáže. Nie, nie je mi to ani za mak jedno. Sama sa v sebe nevyznám, takže sa nebudem čudovať, keď budete mať z tohto článku guláš. Ja mám z toho rovno držkovú.

Zistila som, že potrebujem po boku chalana. Chalana, ktorý by ma mal rád jedine ako kamarátku (nič viac, nič menej) a mohla by som mu povedať úplne, ale úplne všetko, čo by mi ležalo na srdci. Potrebujem chlapské povzbudenie a chlapský názor na to niečo, čo sa odohráva vo mojej hlave. Mám Best, to áno, ale veď to poznáte. Chalanské kamarátstvo je už iná káva a ja ho chcem ukúsiť. Lebo moji potenciálny kamaráti a to menovite Braček a pán Zlatý sa preukázali skôr ako potenciálny ctitelia, čím sa všetko pohnojilo, takže tak.. Nevermind.

Sú dni v živote, keď stojí za to žiť a stojí za to umrieť.
Dickens

P.S.: Ale tento chlap, ktorý vám práve striedavo ukazuje fuckera, mi pomáha preniesť sa ponad všetky mláky, do ktorých ma nohy ťahajú. Skandujme: Slash! Slash! Slash!