October 2013

Obzerám si všetky podrážky na topánkach a hľadám smolu

31. october 2013 at 22:14 | Sauline |  Ramblings
Asi pred polhodinou som nabehla na tumblr ako veľká voda a reblogla toľko citátov, že mi to až navodilo ponurú náladu. A faka. Viem si to ja rozladiť, šicko, pekne. No už skôr na mňa prišlo také to štvrtkové okienko pravdy. Smola si ma našla. Asi by som si už mala zapisovať, koľko dní som ho nevidela, môže to byť celkom zaujímavé. Viem len to, že dnes sme boli s Best v meste. Presne v tom kde býva, ale môj kamarát Šťastie je už na dlhodobej dovolenke a prišla ma trošku potrápiť pani Smola. A ak vám mozgy pracujú aj počas prázdnin tak vám iste došlo, že sakra som ho neuvidela ani na pikosekundu, ako to je už u mňa zvykom. Ale to nevadí, predýchala som to. Nejak som si už na tieto moje super situejšn zvykla počas troch mesiacov, cez ktoré sa mi tá šťastena vyhýba.

S Best sme sa zabavili. Stačili nám k tomu len nezmyselné mega krabice rozostavené na námestí, ktoré sme využili ako mini bludisko a schovávali sme sa tam. Ignorovali sme pohľady normálnych ľudí, ktorý prechádzali okolo. Naše priateľstvo má hranice- nebesá (pamätáš?). Nech bola zima, nech sme už nevedeli čo od radosti, nech nás sprevádzali trapasi, stále sme sa bavili. Ako vlastne vždy. A potom som prišla domov. Maminečka ma vytiahla do cintorína, ktorý sa už dnes ligotal vo svetle sviečok (milujem to), a ja som mala svoju poetickú chvíľku lebo ako tak som si vyfukovala ostrý vzduch z úst, ktorý záhadne vyzeral ako dym očarila ma hviezdnatá nočná obloha. Poviem vám, i keď vám život uštedrí akokoľvek bolestivú facku, bolesť odíde vtedy, keď to najmenej čakáte. Maličkosti to všetko napravia. Videli ste už dnešnú nočnú oblohu? Nie? Nehanbýte sa? Utekajte hoci aj v pyžame na balkón a kochajte sa. Ak prechladnete beriem si to za vinu. ;)

A ozaj Happy Halloween vám prajem, aby sa nepovedalo, že som zabudla. Nezabudla, ale dušičky majú pre mňa oveľa hlbokejší význam ako táto americká udalosť.

Snívať znamená mať aspoň štipku nádeje.
Michal Kollár

P.S.: To zelené kyklopíča zvané Mike Wazowsky je môj little hero. Nech by sa mi aj celí rok sypala smola na hlavu on ma zachráni. :D

Život je fajn, len osud stvára somariny

24. october 2013 at 19:23 | Sauline |  Ramblings
No sjupr. Donedávna som si myslela, že som pre opačné pohlavie neviditeľná. A celkom mi to vyhovovalo, lebo som mohla mať chalanov kamarátov a nemusela som sa obávať, že im prepne a budú chcieť niečo viac. A mala som aj svojho kvázi (akože) bračeka, ktorému presne takto preplo. Wtf?! Mohol si vybrať hocktorú, krajšiu, neviemakejšiu, lepšiu babu a bolo by všetko oukej, lebo by sme sa teraz po včerajšku nemuseli cítiť ako vykastrovaný býci, keď sa snažíme baviť tak ako to bolo ešte predvčerom. Bolo. A nechápem to. Teraz, keď mi je dobre samej, lebo viem, že moje trápne srdce "prahne" po istom chalanovy, ktorý je minimálne 11 kilometrov odo mňa a nevidela som ho tri mesiace. Viac starostí nepotrebujem.

Sakra. A zrazu sa dovlečú dvaja zlatý chalani a hádžu na mňa pohľady a lá I love youuuu. Fuck. Asi nechápu, že ja im nechcem ublížiť tak ako som jednému chalanovy povedala nie, ešte pred rokom (tiež tam potom bolo napätie jak sviňa). No a už sa stalo. Braček sa odvážil, lebo sa zľakol, že zakročí pán Zlatý a ja sa rozhodnem pre neho. Keby ste videli jak som sa striasla asi 15 minút vkuse. Povedal (povedal ako povedal, keď to rieši ako veľký pán cez fb, samozrejme) mi tak pekné veci, ktoré by chcelo počuť každé dievča, ale no smola. S bratmi nechodím. Sorry guy. Nič to nemení na tom, že je strašne zlatý. Ale ani pánovy Zlatému by som šancu nedala. Nie. Nie. Nie. Prečo? Lebo moje trápne srdce prahne po........

Dobre dosť. Stačí, že som z toho na sračky ja. Poviem vám aj dobré správy. Môj pes sa vyválal v zdochnutej fredke. A smrdí. Počkať, to nebola dobrá správa. Nevermind. Tak už budem radšej ticho. To vždy zaberie. Nejdem riešiť už žiadnych chalanov a nikoho tomupodobného, lebo mi vrzne v bedni. Preboha mám 14 rokov dajte mi všetci pokoj! Nechcem s nikým chodiť! Single je mi fajn. Free. Ale inak je svet gombička. Of course.

Je iba jedna cesta za šťastím, a to prestať sa trápiť tým, čo je mimo našu moc.
Epiktetos



Ako ide život a ja za ním pomaly utekám

15. october 2013 at 18:25 | Sauline |  Ramblings
Hááj gáájs! Len som chcela povedať, že sa mám fajn a to aj napriek tomu, že som ho na tom slávnom jarmoku nestretla. Áno srdce mi trošku (dosť) štrajkovalo a snažilo sa vyfučať ako balón, ale ja som tomu dala stop a utešovala sa tým, že do Vianoc ho ešte určite stretnem. Maybe. Lenže človek nikdy nevie a práve preto som tu s úsmevom pripravená na každú chvíľu, ktorá bude stáť za to aby som si ju uchovala ako krásnu spomienku. A väčšinou sú hlavný aktéry tých chvíľok práve moji dokonalý kamaráti. Keby ste videli aké krásne darčeky mi pripravili na narodeniny! Odpadla som. Ony ma tuším poznajú až do špiku kostí (hej, hej som októbrová, jesenná divožienka :P).

Takže k čomu som dospela? Len k tomu, že sa snažím držať môjho hesla Take It Easy, ktoré ma posúva dopredu, vždy, keď ma niečo položí na kolená (a to, že vďaka mojej čupr dupr best mám s týmto logom aj odznak vám musím tiež povedať). Áno, mrzí ma to, že som ho nevidela lebo som jastrila pohľadom vždy, keď sa dalo, aj keď som vedela, že jeho by som spoznala aj keby bol oblečený za Samaru. Keď už bola aj tá posledná nádej v prdeli boli sme s babami rozvalené na tmavom a hlavne tichom námestí, kde mi Bloncka povedala: " Ja som si myslela, že keď ho nestretneš, že budeš taká smutná a ty si taká veselá ako vždy." Viete to je tak, keď človek má v povahe nechávať si svoje city pre seba a svetu ukazovať len to čo on sám chce vidieť. No k potlačeniu môjho smútku prispel aj dokonalý vietor čo mi hladil tvár a ďážď, čo mi pripomenulo, že je Jeseň. Moje obľúbené obdobie. :)

Takže tak, držím sa, smejem sa a vytešujem sa, že mám super kamarátky. A rodinu. A všetkých. Čo ma po jednom dilinovy, ktorý ani nevie okrem môjho mena, že ešte stále žijem? Nič. Dobre Zase klamem. Neberte ma vážne. Tá škola mi už ide na mozog (keby len tá). A nie, nemusí vás to mrzieť, ja si toho dilina nájdem (prisahámbohu) a prinútim ho sa aspoň na mňa usmiať. Plán ako to urobiť si ešte vymyslím. Bye.

Pesimista vidí problém v každej príležitosti, optimista vidí príležitosť v každom probléme.
Winston Churchill

Civil war by Guns´N Roses

12. october 2013 at 11:52 | Sauline |  Music
Akoby to bolo bez toho aby som tento blog nezasvätila môjou najobľúbenejšou Gunsisovkou? To by jednoducho nebolo to pravé orechové! Tak vám s hrdosťou predstavujem pesničku Civil war od mojich milovaných Guns´N Roses. Je to pesnička, ktorá si ma získala hneď po prvom vypočutí a už veky vekov je to moja srdcovka a to už ani nehovorím o tom, aká veľká moja srdcovka je celkovo skupina Guns´N Roses. No a ak ich niekto nepozná (čo sa dúfam mýlim), tak je to hard rocková skupina a ak niekto nepozná mňa (čo je dosť pravdepodobné), tak ja som rockový človiečik telom aj dušou. No tak zasväcujem tento blog a pridávam vám sem túto dokonalú skladbu. Komu sa nepáči nech radšej drží jazyk za zubami (ale nie, kľudne sa môžete vyjadriť).


P.S.: Milujem znak tejto skupiny! ♥
P.P.S.: A všimli ste si, že som svôj sľub o inom ako denníčkovskom článku dodržala? Ave mne!